Adventné obdobie by nemalo byť charakteristické len nákupnou horúčkou a zháňaním darčekov ale má hlavne svoj duchovný obsah.
V tomto období by sme sa mali stíšiť a pripravovať sa na narodenie malého Ježiška.

Už len samotné slovo advent, ktoré pochádza z latinského slova „adventus“ znamená príchod.
Advent sa začína 4 nedele pred Štedrým dňom a na Štedrý deň končí.
Symbolom adventného obdobia je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa postupne zapaľujú – každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna sviečka.
Svetlo na adventnom venci každou nedeľou pribúda a počet sviečok symbolizuje úplnosť - svetové strany sú tiež 4, rovnako ako aj ročné obdobia, či ľudské typy.
História adventného venca nás zavedie do Hamburgu, do roku 1838, kedy mladý pedagóg a kňaz Johann Heinrich Wichern zavesil na dvere sirotinca veniec, ktorý mal podobu dreveného kolesa od voza, a pod veniec upevnil pokladničku na milodary pre tieto opustené deti. Tento mladý kňaz chcel deťom spríjemniť predvianočný čas a preto každý deň pripevnil na veniec jednu sviečku, ktorú spoločne zapálili počas krátkej pobožnosti alebo cez obedňajšiu prestávku.
Neskôr sa začala jedáleň tohto útulku vyzdobovať aj jedľovými vetvičkami.
Tento zvyk sa začal veľmi rýchlo šíriť do celého sveta.
Veniec je sám o sebe aj krásnym symbolom prírody a života.
Zelené vetvičky symbolizujú život, zatiaľ čo farba sviečok býva rôzna. Veniec má väčšinou podobu kruhu, čo predstavuje večnosť, Slnko alebo Zem, niečo, čo nemá ani začiatok ani koniec. Veniec je zároveň aj symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Práve vencom sa prejavuje úcta a hold tomu, kto prichádza ako víťaz.